• Menu
  • Menu

ACONCAQUA 1- přes poušť Atacama

Adrian
Domů » Všechny destinace » Zahraničí » Jižní Amerika » Chile » ACONCAQUA 1- přes poušť Atacama

Cesta za nejvyššími vrcholy Ameriky

„DOLEŽITÁ JE CESTA. MOŽNO BUDE NAD VAŠE SILY, SCHOPNOSTI, ÚSILIE…, ALE AK NIKDE NEVYKROČÍTE, NEDOSIAHNETE NIKDY ŽIADNY CIEĽ! /cit. Pavol Barabáš/. „Čo ťa na horách tak láka?“, pýta sa ma kamarát. „Narodil si sa na rovine, kde dovidíš pomaly až do 60 km vzdialenej Viedne a ty chceš zdolať jeden z najvyšších vrcholov planéty?“ Odpovedí by bolo mnoho, ale tá moja bola jednoduchá – ich nedostupnosť!

IMG_3917

Cílem je majestátna Aconcaqua

Žiadna z mojich poznávacích ciest by sa neuskutočnila, ak by som nemal v živote šťastie na dobrých kamarátov, ktorí pri tebe stoja v dobrom aj v zlom. Príchodom sychravých jesenných dní a začiatkom zimy som stretol svojho cestovateľského kamaráta Petra. Téma našich rozhovorov sa vždy točí okolo cestovania a ani tento raz tomu nebolo inak. Na moju radosť mi prezradil, že plánuje expedíciu do Južnej Ameriky. Nemal ešte vypracovaný harmonogram (itinerár), a tak moja zvedavosť rástla o to viac. Petra poznám ako seriózneho človeka, prežili sme spolu nejedno dobrodružstvo, či už to bolo pri raftingu, cyklistike, lyžovaní, turistike a spoločne sme navštívili aj mnohé exotické krajiny. Na našom najbližšom stretnutí v saune som si v dusivom teple vypočul plán expedície, z ktorého mi nabiehali zimomriavky. Cesta mala mať turistický charakter so začiatkom v najvyššie položenej púšti sveta – v chilskej Atacame. V púšti sú oblasti, kde ešte nikdy nepršalo a kde sa teplota vyšplhá až na 50°C cez deň a v noci klesne pod bod mrazu. V rámci aklimatizácie boli v pláne postupné výstupy až po najvyšší bod Chile do takmer 6900 m (v duchu som si predstavil môj doteraz najhodnotnejší výstup na najvyššiu horu západnej Európy Mt. Blanc, ktorý má “len“ 4810 m). No tu sa naša cesta ešte zďaleka nemala končiť! Cieľom celej expedície a zavŕšením programu je majestátna Aconcaqua. Najvyššia hora celého amerického kontinentu a zároveň celej južnej pologule. Program mal viac otáznikov ako odpovedí a jeho náročnosť ma doslova šokovala. Po Peťovej otázke, či by sme sa na to dali, nasledovalo moje jednoznačné NIE. Ale od toho momentu moje myšlienky patrili len Aconcaque. Zabezpečenie výstroje, výzbroje, oblečenia, kvalitných topánok… Mám dobrý zdravotný stav? Ako som na tom s kondíciou? Vydržím v extrémnych podmienkach? Toto všetko boli otázky, po ktorých musela nasledovať jednoznačne kladná odpoveď. Nakoniec zvíťazila moja zvedavosť a túžba po dobrodružstve. A z prvotného NIE bolo zrazu ÁNO.

Po nekonečnom 15 hodinovom lete konečne pristávame na území Chilskej republiky. Začína sa najväčšie dobrodružstvo v mojom živote. Od tohto momentu už nie je priestor na dlhší oddych. Náš program je časovo náročný a keď ho chceme zvládnuť, nesmie nám chýbať aj kus šťastia. Prenajímame si auto a po trasách, ktoré križujú indiánske cestičky pôvodných obyvateľov – Inkov, začíname spoznávať krajinu, podnebie, ľudí.

v poušti Atacama
v poušti Atacama

Atacama

Na druhý deň dorazíme do banského mesta Copiapó v púšti Atacama. V okolí sa nachádzajú bohaté náleziská nerastných surovín, hlavne medi a striebra. Vybavujeme vstupné povolenia na výstup. Musíme nakúpiť dostatočné množstvo vody a jedla na niekoľkodňový pobyt v púšti. Atacama je najvyššie položená púšť sveta, a hoci má aj vodu, tá nie je pitná, pretože obsahuje nebezpečný Arzén. Konečne sa ocitáme v púšti, ktorú za pár dni bude obdivovať celý svet prostredníctvom televíznej obrazovky na pretokoch rýchlych áut Rallye Paríž – Dakar. Atacama je neopísateľne krásna. Mení farby v závislosti od intenzity a sklonu slnečných lúčov. Krásu prírodnej scenérie si najviac vychutnávame z  vrcholov Cerro de la Laguna (4985 m)Cerro Copiapó (6065 m), na ktorých sa aklimatizujeme. V týchto výškach sa už u nás začínajú objavovať príznaky výškovej choroby – malátnosť, zvracania, nespavosť a celková letargia. Organizmus sa snaží adaptovať na vysokú nadmorskú výšku a s tým súvisiaci menší podiel kyslíka vo vzduchu. Počasie nám, vďaka Bohu, praje. Obloha je počas dvoch týždňov, ktoré prerušovane trávime v týchto podmienkach, bez jediného mraku, silné vyskohohorské slnko a povestný prudký púštny vietor pociťujeme len na vrcholoch. A tak, s pomocou božou, bojujeme. Síce s odreninami, ale s úsmevom a dobrou náladou, ktoré v našom malom tíme nesmú chýbať.

na konec cestopisu

cestopis následující den –  Ojos Del Salado

Adrian
Adrian

Úspechom vašej cesty je jednoznačná predstava vo vašom vedomí a potom jej postupná realizácia krok za krokom, bez najmenších pochybností.“ Paľo Barabáš

Zobrazit články

Přidat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *