Thajsko, moja láska!
Prvýkrát som letela cez Thajsko v roku 1995. Letela som navštíviť prvý (a posledný krát) môjho otca do od detstva vysneného Sydney. Prestup som mala v Bangkoku, asi 3 hodiny. Už vtedy som bola fascinovaná touto krajinou. Je pravda, že vtedy som ešte nemala precestovaných toľko exotických krajín, (dnes ich mám za sebou 53), ale bola som okúzlená krásne zdobenými chrámami, exotickým ovocím, opicami, slonmi, tyrkysovým morom, palmami a plávajúcimi trhmi, ktoré som na letisku prezerala ako Alenka v ríši divov na pohľadniciach z THAJSKA.
Už vtedy som tušila, že Thajsko sa stane mojou veľkou láskou a bude so mnou navždy spojené. Kúpila som veľkú krabicu orchidejí pre moju mamičku. Keď sme ju doma rozbalili, bola ich plná izba. V roku 1998 mi náhle zomrela mamička na rakovinu vo veku 60 rokov a ja som smútila najviac v životě a rozmýšľala som o tom, čím si urobím radosť. Tak som sa rozhodla že si kúpim dvojtýždňový zájazd do Thajska cez CK Time travel.
Prvýkrát Pattaya
Vtedy som prvýkrát navštívila Pattayu a fatálne sa zamilovala do Milana, jednej z mojích osudových lások. Ale to bude zase iný príbeh, sľubujem.
Dovolenka bola nádherná a to, čo som tušila sa naplnilo. Thajsko je tá zem, kam patrím. Každý človek je priťahovaný inými krajinami, možno sa pýtate prečo. Ja, ako „malá budhistka, ktorá verí v reinkarnáciu, som presvedčená o tom, že keď príde ten záblesk, to teplo pri srdci, keď cítíte, že tu ste doma, sem patríte, už ste tu boli, len sa vraciate po dlhej ceste, tak to znamená, že už ste tu kedysi žili.
Potom som bola v Thajsku ešte dvakrát, cez cestovku, ale to vo mne nezanechalo nič nezabudnuteľné
Richard
V marci roku 2007 som sa zoznámila s mojim Richardom číslo 1 (Richard č. 2 je môj exmanžel) a už pri prvom obede, na ktorý ma pozval k sebe sme sa rozhodli, že na Vianoce spolu pocestujeme do Thajska. Behom týždňa sme si kúpili letenky a strávili, pre mňa už štvrtú dovolenku v Thajsku. Richard bol iný kaliber na cestovanie, prvýkrát navštívil Thajsko v roku 1972, ako nám potvrdil i drobný thajec u ktorého sme sa prvýkrát ubytovali na ostrove Koh Samed. Pamätal si ho, bol to vraj prvý „biely“ človek, ktorého v živote videl.
A od roku 2007 sme jazdili do Thajska každučký rok. Keď ma zrovna akože miloval, tak spolu a keď si potreboval odo mňa „oddýchnuť“ (hajzel jeden :-)), tak som cestovala sama. Na spoločných cestách sme se vždy pobývali tak týždeň – dva na jednom mieste. V tej dobe som ešte pracovala, tak som si mohla dovoliť pobyt maximálne mesiac. Richard väčšinou zostával dlhšie.
Pri svojej prvej ceste s Richardom som sa zoznámila s Mr. M, mužom s Prahy, ktorý bol ženatý s thajkou a mal viacej bytov, apartmánov hlavne v Pattayi. Od tej doby sme pri našich cestách vždy zaradili na pár dní Pattayu a využili niektoré z ubytovaní Mr. M. S Richardom sme každý thajský pobyt skombinovali vždy ešte s nejakou inou krajinou: Vietnamom, Kambodžou, Barmou, Čínou.
Na cestách s Richardom som toho veľa zažila, bol to krásny, inteligentný, zábavný, scestovaný človek. A ja som ho milovala až za hrob. Po čase sa to začalo zhoršovať, ale to je zas iná story.
V novembri roku 2016 som utrpela veľmi ťažký úraz nohy, vyzeralo to, že možno ani nikdy už nebudem chodiť a tak som musela nechať svoju letenku do Thajska prepadnúť, mala som iné starosti. Milujúci Richard SAMOZREJME do Thajska odletel, ale bol som mnou v spojení. Ja Vianoce a hned po Vianociach v RÚ Kladruby, vtedy ešte čiastočne na vozíku. A milujúci Richard ma zásoboval krásnými fotkami z jeho dovolenky v Thajsku obohatenými o zážitky v Laose.
Parkbeach, Wongamat beach, North Pattaya
Do roka som sa ako-tak spamätala a na Vianoce sme opäť vyrazili do Thajska. Ja s dvoma francúzskymi barlami, veľkými bolesťami a veľmi ťažko sa pohybujúca. A to už sme museli celý môj pobyt prispôsobiť môjmu zdravotnému handicapu. Vtedy nám prvýkrát ponúkol Mr. M ubytovanie v dvojizbovom apartmáne s dvoma terasami v 31poschodovom rezidenčnom dome Parkbeach, Wongamat beach, North Pattaya. Odvtedy sa toto miesto stalo mojím druhým domovom. Tí, čo poznajú Pattayu, možno budú určite namietať, že je to rušné, bláznivé, miestami špinavé, prostitúciou známe mesto. A majú pravdu. Väčšina turistov, ktorí videli iné malebné kúty Thajska budú určite namietať, že sú aj krajšie a čistejšie miesta v Thajsku.
Budova PARKBEACH condominium je jedna z prvých postavených rezidenčných budov pred viac ako 20 rokmi v tichšej a pokojnejšej časti Pattayi, kde je obmedzené množstvo turistov, kde hlavne bývajú rezidenti – ľudia zo všetkých kútov sveta, ktorí tu trávia väčšinou celú zimu, alebo sa sem nasťahovali natrvalo. Budova je krásna, pri vstupe nás víta socha Budhu s obetinami kvetov, farebných nápojov, tyčinek a ovocia. V prízemí sa nachádza zimná záhrada s jazierkami a rybami, vstupnú halu lemujú vysoké piliere, všetko z mramoru, krásne tu prefukuje a v prízemí je viacero príjemných posedení, kde sa dá v horúcom počasí sedieť v príjemnom vánkom ochladzovanom prostredí.
Sedávam tam často, hlavne večer, čítam si tam, učím sa angličtinu aby som nesedela doma sama Vždy sa niekto pristaví a prehodí pár slov. Na konci foyer sa nachadzajú 3 výťahy a kolosálne mramorové schody do najkrajšieho bazénu v Pattaji s prenádhernou záhradou. Stačí prejsť okolo bazénu, zcupitat pár krôčikov a ste na pláži pri mori. Takúto polohú proste len tak niekde nenájdete. Mám nádherný výhľad priamo z terasy na tú nádheru, ktorá ma stále neprestáva fascinovať.
Mám tu všetko v dosahu pár metrov. Naproti cez cestu, 20 m sa nachádza samoobsluha Family Market. Po jej (ľavej straně je malá restaurácia (celkom odvaha nazývať „to“ reštauráciou), kam chodím na najlepšiu kuraciu polievku za 50 Bth. Este pár metrov chodím na masáže a v piatok som bola u kaderníčky na farbení vlasov. Po pravej strane od obchodu sa nachádza stánok s ovocím, ktorý vlastní velký sympaťák z Teheránu. Chodím tam denně na mangové smoothie s passion fruit. A vedľa ešte jedna jednoduchá pouličná reštaurácia. Na pláži pri mori sa nachádza tiež taká stlčená búdička so sympatickým majiteľom Kájom, ktorý vie pár slov aj česky, lebo normálne v turistickom období tam sedí aj 12 čechov. Má tam úžasné nudle.
Takže ako vidíte, základné potřeby (skoro všetky :)) mám pokryté v dosahu 100 metrov. No a keď mám nejaké potřeby vzdialené, tak podo mnou býva Honzik ukotvený vo vážnom vzťahu s mladou krásnou thajkou (voláme ju baby), tí majú auto a odvezú ma na nákupy, na výlet, proste kam treba. Urobila som si z nich nateraz najbližšiu rodinu a ja len dúfam, že im neleziem na nervy.
Najväčšou výhodou tohoto môjho bývania je, že tu bývajú zaujímaví ľudia, stále tí istí, proste susedia. Takže sa navzájom zdravíme, radíme, rozprávame, smejeme, plávame spolu, obohacujeme sa navzájom. Bývajú tu Taliani, Nemci, Rakúšania, Francúzi, Rusi, Fín, Čiňania, Australania, Kanaďania, Holanďania, Angličania, Íri, Afričan z Ugandy, Alžíran, Thajci a moja maličkosť. Môj najmilší kamarát je môj sused Leo, Američan, hudobník. Každý deň o druhej s ním idem plávať do bazénu a tam preberieme celý svet. Veľa sa pri tom nasmejeme. Dnes mi Leo v bazéne hovori: „Suz, this is the most luxurious place in the world, where can live also poor people, like we two“ (toto je najluxusnejšie miesto na svete, kde môžem bývať aj chudobní ako my dvaja.)
Áno, nevychádzam z údivu, že možem žiť na tak luxusnom mieste (tentokrát pol roka) v mojej finančnej situácii. Môj denný rozpočet je 10 EUR na deň. Nepočítam do toho bývanie a mimoriadne výdavky (ako napr. víza, alebo skolabovaný telefón).
Niekedy určite napíšem kapitolu o obyvateľoch tohoto domu. Som tu veľmi šťastná. Každý deň sa nestačím čudovať kde to som a aká krása ma obklopuje každý deň. Keby mi niekto pred 25mi rokmi povedal, že budem pol roka žiť pri mori, v takejto exotike, tak ho odveziem rovno do blázinca.
Pociťujem veľkú vďačnosť za to, že tu môžem byť, obzvlášť v tom bláznivom období coronavíru, keď u nás doma sú tak veľké obmedzenia.
Přidat komentář